LEN ČO DOSTANEME DIAGNÓZU, NÁŠ SVET SA OBRÁTI HORE NOHAMI. ZRAZU VŠETKO OSTATNÉ DÁVA ZMYSEL, INAK SA POZERÁME NA VESMÍR, INAK SA SPRÁVAME K RODINE, PRIATEĽOM, ZNÁMYM.
Vedomie, že máme rakovinu, nás ovplyvňuje fyzicky aj emocionálne. Tieto pocity a myšlienky by sme vám chceli teraz predstaviť, aby ste vedeli, že po diagnostikovaní sú všetky pocity v norme.
Poďme si spoločne zopakovať, aké pocity a myšlienky nás môžu prepadnúť po tom, ako sa dozvieme, že máme rakovinu. Snažíme sa pomôcť aj s tým, ako s nimi zaobchádzať, aby sme k vlastnému uzdraveniu pridali čo najviac.
- Často cítime hnev, hneváme sa na svet a kladieme si otázku: „Prečo práve ja?“ „Statočne sa oddávame svojim emóciám, nemusíme vyzerať silno.“ Plačme, kričme, vypusťme hnev a nedržme ho v sebe len preto, aby sme pred ostatnými pôsobili silne. Zadržaný hnev ďalej ničí a pracuje vo vnútri, ktorého sa musíme nejako zbaviť. Zamyslime sa, ako sme pred diagnózou najúčinnejšie zvládali vlastný hnev a pomôžme si. Poďme si zašportovať, porozprávať sa, pozrieť film, dokonca môžeme zraziť tanier o zem. Ide o to, aby sme zmiernili náš zlý pocit.
- Môžeme byť smutní, skleslí, depresívni a osamelí. Tieto pocity sú tiež bežné a v nebeskom svete s nimi nie je nič zlé. Ak nás teší stiahnuť sa do svojich myšlienok, urobme to, ak sa nám uľaví ľahnúť si a oddýchnuť si, odvážime sa to urobiť. Dôležité je robiť všetko tak, ako je to pre nás najlepšie. Skúsme sa však nehrabať príliš hlboko vo svojich emóciách a snažme sa k ochoreniu pristupovať čo najpozitívnejšie, pretože tento postoj bude dôležitý počas celého liečebného procesu. Je len prirodzené, že naše emócie sa neustále menia. Nielenže sa môžeme cítiť inak zo dňa na deň, dokonca aj z hodiny a niekedy aj z minúty na minútu, naše emócie sa môžu meniť.
- Nebuďte prekvapení, ak sa vaše stravovacie a spánkové návyky zmenia. Niektorí jedia viac, iní, naopak, jedia alebo spia menej. Môžeme mať hnačku, bolesť hlavy, pociťovať slabosť alebo dokonca závrat. To všetko môže byť ľahko dôsledkom zmenenej životnej situácie. Majte však na pamäti, že ak sú tieto príznaky veľmi silné, mali by sme sa porozprávať so svojím lekárom. Čo najviac sa však stravujme zdravo, trávme veľa času v prírode, robme programy, ktoré sú nám práve teraz prospešné. Nehanbite sa cítiť dobre vo svojej koži, v tomto veľkom boji musíme byť na seba hrdí. Spánok je pre zdravé fungovanie nervovej sústavy veľmi dôležitý, preto ak môžete, doprajme si dobrý spánok aj cez deň.
- Je to prirodzený pocit, keď teraz nechcem byť sám. Ani toto nemusíte nútiť. Ak cítime, že potrebujeme niekoho spoločnosť, odvážne podniknime potrebné kroky a požiadajme našich známych, aby nám pomohli v tejto pre nás ťažkej a nezvyčajnej situácii. Požiadajte ich, aby vás navštívili aj denne, či už sú to rodinní príslušníci, priatelia alebo kolegovia. Pochopia situáciu a určite radi pomôžu, ak môžu. Necíťte sa nepríjemne pýtať sa. Táto situácia je pre nich rovnako nová a my im ju tiež uľahčujeme, ak jasne povieme, čo potrebujeme.
- Odvážme sa a chceme sa porozprávať, ak to má na nás dobrý vplyv. Nájdite priateľov, členov rodiny alebo dokonca len kolegov, s ktorými by ste sa chceli podeliť o svoje myšlienky. Všetci okolo nás sa budú cítiť dobre, ak sa s nimi podelíme o svoju bolesť a smútok, a budú vďační za našu úprimnosť a dôveru. Skúsme sa obklopiť chápavými a empatickými ľuďmi, keďže cieľom je mať v tejto nezvyčajnej situácii čo najviac povznášajúce a príjemné rozhovory.
- Môžeme mať tiež pocit, že nám okolie nerozumie, keďže nevie, čím práve prechádzame. Je pravda, že to nemôžu vedieť. Ak je pre nás dôležité rozprávať sa s ľuďmi, ktorí bojujú s podobným problémom, hľadajte takéto skupiny. Na internete môžete nájsť niekoľko podporných skupín, ale ak chcete radšej ísť a porozprávať sa o svojich problémoch osobne, uvidíme, či pre nás nájdeme vhodnú podpornú skupinu. Dbajme však na to, aby túto skupinu tvorili skutočne pozitívni a podporujúci ľudia, keďže jedným z najväčších pomocníkov pri uzdravovaní je práve pozitívny prístup.
- Pocit, že sa nám do ničoho nechce, nás môže ovládnuť.Nechce sa nám chodiť do práce, nechceme sa s nikým stretávať, je nám jedno, čo sa deje vo svete, len by sme sa zavreli a otočili do seba. Dočasne to dokážeme, no z dlhodobého hľadiska odvrátenie sa od sveta nielenže nepomôže, ale môže našu situáciu aj zhoršiť. Dodržujme svoj denný režim, vstávajme načas, obliekajme sa, choďme do práce, choďme nakupovať, bavme sa s rodinnými príslušníkmi a priateľmi. Nech je to akokoľvek ťažké, práve tieto kotvy budú v ďalšom období bodmi istoty, na základe ktorých môžeme pre svoje uzdravenie urobiť maximum. Je však prirodzené, že v celom našom doterajšom živote nadobúda nový význam a to je v poriadku. Dovoľme si pozrieť sa na dôležitosť našej práce (vrátane domácich prác) z inej perspektívy, buďme k sebe zhovievavejší, teraz nie je čas aby sme dokázali našu super silu. Sústreďme sa na seba a odvážme sa brať život uvoľnenejšie a zbaviť sa ťažkostí, ktoré nás doteraz brzdili.
- Chceme mať k diagnóze pozitívny vzťah, no v skutočnosti sa nám to nedarí? Aj to je súčasť tohto naozaj nie jednoduchého procesu. V našej snahe o vnútornú harmóniu vyskúšajte nasledovné:
- poďme na jogu, meditovať, prejsť sa vonku, aj keď je ťažké sa k tomu prinútiť – sila prírody dokáže zázraky
- poďme čítať, pozerať filmy, hrať sa, rozprávať sa
- doprajme si dobrý kúpeľ, chutnú večeru, pohár dobrého vína alebo otvorme bonboniéru
- pozerajme, počúvajme, čítajme príbehy, ktoré sú skutočnými príbehmi tých, čo prežili rakovinu – čerpajme z nich silu a sústreďme sa na to, aby sme svoje myšlienky nasmerovali týmto smerom.
A čo je najdôležitejšie? Odvážte sa žiť – nemajte pocit, že sa v tejto situácii nemôžete cítiť dobre. Samozrejme, vlastne! Možno práve teraz otvárate tie isté dvere, ktoré budú môcť zmeniť celý váš život!
