Nikto by určite nechcel úmyselne niekoho uraziť či obviňovať z jeho choroby, no zároveň sa, žiaľ, často stretávame s netaktnou komunikáciou. Dôvodom nie je, samozrejme, zlomyseľnosť, ale skôr nedostatok pozornosti alebo možno nedostatok vedomostí.
Vo väčšine prípadov nie je možné presne určiť príčinu rozvoja rakoviny. Genetika, určité návyky, vplyvy prostredia, zdravotný stav, to všetko môže zvýšiť riziko, no vo väčšine prípadov, žiaľ, nikdy s istotou nevieme, čo a kedy sa pri regenerácii buniek „pokazilo“.
NA ČO BY SME SI MALI DAŤ POZOR, ABY SME SI NEVYVOLALI ZLÝ POCIT?
Môže byť veľmi zraňujúce – a z vyššie popísaných dôvodov aj nespravodlivé – posudzovať spôsob života onkologických pacientov, obviňovať ich za vznik ich ochorenia. Dotýkať sa človeka bojujúceho s chorobou (aj za chrbtom) vetami ako napríklad „čakalo sa, že raz dostane rakovinu“ alebo „čo čakal, keďže sa o seba dostatočne nestaral“ , môže spôsobiť zbytočnú a mimoriadne hlbokú ranu už aj tak ťažko na duši nášho blížneho v danej situácii. Pravá láska je, keď dokážeme počúvať a pomáhať s taktom a bez posudzovania.
Uvedomujeme si, že konverzácia nie je pre mnohých jednoduchá, preto sa snažíme upozorňovať na frázy, ktorým sa dá vyhnúť, aby bola komunikácia oveľa príjemnejšia. Dôležité je dávať si pozor aj na zastreté komentáre, pretože by nás nikdy nenapadlo, aké bolestivé môžu byť pre onkologického pacienta.
TU JE NIEKOĽKO FRÁZ, KTORÝM ODPORÚČAME VYHNÚŤ SA POČAS KONVERZÁCIE:
- Viem, čím si prechádzaš – Nie, bohužiaľ to naozaj nevieme, kým sme si sami touto chorobou neprešli. Necháme ho hovoriť, zdiskreditujeme sa, ak povieme, že presne cítime pacientove ťažkosti.
- Čítal som a počul som, že tento druh rakoviny mal aj XY – Neodvolávajte sa na pochybné zdroje a nerozptyľujte sa porovnávaním príbehu svojho blízkeho s chorobou niekoho iného (možno známej osobnosti, známej osoby, suseda). Držme sa reality a berme ťažkú situáciu nášho priateľa vážne.
- Veľmi sa o teba bojím – ver mi, on tiež. Lepšie ako my. Nemali by sme od neho očakávať útechu, že „áno, neboj sa, nič mi nie je“.
- Avšak milujem / miloval som prácu s vami – Touto vetou naznačujeme, že neveríme vo vaše uzdravenie. Mali by sme skôr dať nášmu známemu pocítiť, že sme s ním a veriť, že sa uzdraví.
- Nie je to nebezpečné, dá sa to veľmi dobre vyliečiť – Áno, sú druhy rakoviny, ktoré sa dajú vyliečiť s dobrými výsledkami aj s menej dobrými, ale žiaden z nich netreba bagatelizovať.
- Si taký odvážny a silný – Vo všeobecnosti to môže byť v bežnej životnej situácii. Ale verte, že veľmi veľké percento ľudí trpiacich rakovinou sa cíti vnútorne krehké a slabé, čo je v tejto situácii úplne prirodzené.
- Ak by sa to stalo mne, ani neviem, ako by som to zvládol – Náš známy si chorobu nevybral sám a nesie veľmi ťažké bremeno. Nevracajme tému k sebe, teraz nie sme protagonistami.
- Počuť toľko zlých vecí o chemoterapii, ožarovaní atď. – Túto otázku prenechajme lekárskej vede. Áno, je pravda, že počuť zlé aj dobré, ale ak nie sme odborníkmi na túto tému, nemali by sme v tejto veci radiť.
- Ži pre dnešok – Aj keď je na tom kus pravdy, pacientovi s rakovinou naznačujeme, že neviete, čo môžete očakávať. Robme s nimi spoločné programy, snažme sa odviesť ich pozornosť od každodenného boja. Radšej prichádzajme s konkrétnymi nápadmi, nie len všeobecnými radami, aby ste mali zo seba dobrý pocit aj v bežnom živote. Táto veta má vážny základný význam, ktorý sa dá ľahko nesprávne pochopiť.
- Ešte stále fajčíte alebo ste už prestali ? – Touto otázkou prakticky hovoríme, že nás neprekvapuje, že náš blízky má nádor. Ak je ten človek fajčiar, obviňujeme ho z toho, ak sa nedokázal zbaviť svojej škodlivej závislosti, upozorňujeme ho na jeho slabosť. Toto vôbec nie je vhodná reakcia priateľa alebo člena rodiny, ktorý ho podporuje.
- Dajte mi vedieť, ak vám môžem s niečím pomôcť – Pekné gesto, ale trochu povrchné, pravdepodobne nepríde samo od seba o niekoľko dní alebo týždňov. Skúsme naozaj pomôcť, položme si konkrétnu otázku, napríklad: „Ako opravíš obed?“ Rád by som vám s tým pomohol.“ Alebo: „S radosťou ťa odprevadím k lekárovi, kedy budeš najbližšie?“
- Viac pohybu a zdravšieho jedla sa dalo problémom predísť – Typická veta obviňujúca obeť, ktorá nedáva zmysel a pri spätnom pohľade už nie sme chytrí. V prípade vzniku väčšiny druhov rakoviny však neexistuje úzka súvislosť medzi zdravým životným štýlom a ochorením.
- Mali ste príznaky už dlho ? – Možno si premietame vlastný strach, možno chceme naznačiť, že sme sa mali poradiť s lekárom skôr, ale túto otázku nie je dobré počúvať. A vôbec, ako dávno je presne to „dávno“?
- Aké sú vaše šance na uzdravenie ? „V každom prípade, vyhnite sa tejto netaktnej otázke.“ Hoci niekedy lekári pacientovi oznámia, aké sú ich vyhliadky, je to jedna z najťažších záťaží, ktorú pacient musí niesť. Nemali by sme to byť my, ktorí mu to robia ešte vážnejším, skôr sa snažíme dať svojmu blízkemu istotu a istotu.
- Mal ešte niekto z vašej rodiny rakovinu ? „Ak áno, potom je pochopiteľné, prečo ochorel aj on?“ O to viac sa postihnutému sťažuje boj s chorobou. A keby nebolo? Potom musel urobiť niečo zlé, čomu sa dalo predísť? Aj keď sa otázka zdá nevinná a naozaj nepatrí medzi tie najurážlivejšie, mali by sme si dávať pozor aj na obsah, ktorý je pod ňou.
To sú len niektoré z otázok, ktorým človek s rakovinou čelí každý deň. Áno, vieme, že nie je ľahké sa s touto situáciou vysporiadať, no majme vždy na pamäti, že on je ten, kto bojuje v boji, my môžeme byť v boji len jeho spoločníkmi. Snažíme sa mu pomáhať empatickou, neodsudzujúcou komunikáciou, ak je to možné, nepridávame si problémy.
Starajme sa o neho s oddanosťou a pochopením a akceptujme, že rozhovory nie sú o nás, ale o ňom. Úprimné, intímne a podporné stretnutia môžu skutočne pomôcť nášmu milovanému uzdraviť sa.
„Naša duša, ako mŕtvy mol, je taká krehká,
ako struna harfy, zlomená vo vetre,
aj nepochopené slovo stačí,
stačí jeden nepochopený pohyb“
György Faludy: Zatúlané duše
