Za 15 minút pretočené, nedalo sa na to pozerat a počúvať tie biedne dialógy. Herecké obsadenie tipujem, že boli počítačovo nahodené tváre na nejakých hercov čo nevedeli hrať, aby nemuseli platiť skutočných hercov. Bola to tragédia bez štipky dobrého filmu. Nie je to vhodné ani ako vtip ani ako paródia. Proste otras a nemá zmysel pozerať.
Gladiátor II: veľkolepý prepadák a hanba odkazu jednotky
Gladiátor II mal byť návratom do arény, ktorá kedysi priniesla jeden z najpamätnejších historických filmov modernej kinematografie. Ridley Scott sa po rokoch vrátil k svetu Ríma, krvi, pomsty a boja o česť, no výsledok pôsobí skôr ako drahá napodobenina vlastnej legendy než ako dôstojné pokračovanie. Film má veľké mená, veľké kulisy, veľké bitky a obrovské ambície, ale chýba mu to najdôležitejšie: duša, osudovosť a emocionálna sila pôvodného Gladiátora.
Gladiátor II režíroval Ridley Scott a v hlavných úlohách sa objavujú Paul Mescal, Denzel Washington, Pedro Pascal či Connie Nielsen. Oficiálne sa dej odohráva roky po smrti Maxima a sleduje Lucia, ktorý sa po dobytí svojho domova dostáva do Kolosea a musí hľadať silu v minulosti Ríma aj svojej rodiny.
Pokračovanie, ktoré nikdy nepochopilo jednotku
Najväčší problém Gladiátora II nie je v tom, že vznikol po dlhých rokoch. Problém je v tom, že akoby vôbec nepochopil, prečo prvý Gladiátor fungoval. Jednotka nebola silná len preto, že mala arény, meče, krv a Rím. Fungovala preto, že mala jasné emocionálne jadro: Maximus prišiel o rodinu, česť a život, no napriek tomu si zachoval vnútornú dôstojnosť. Jeho príbeh bol jednoduchý, ale hlboký.
Dvojka sa snaží zopakovať rovnaké motívy, no namiesto tragédie ponúka konštrukciu. Namiesto prirodzenej emócie dostávame neustále pripomínanie minulosti. Namiesto vlastnej identity sa film opiera o odkazy na Maxima, Lucillu, rímsku slávu a veľké frázy o republike. Lenže odkazovanie na klasiku nie je to isté ako nadviazanie na klasiku.
Výsledkom je film, ktorý sa tvári monumentálne, ale v jadre je prázdny.
Paul Mescal ako Lucius: hrdina bez legendy
Paul Mescal je dobrý herec, ale ako nový ústredný gladiátor nedostáva materiál, ktorý by z neho urobil postavu porovnateľnú s Maximom. Lucius má byť mužom bolesti, hnevu a osudu, no scenár ho často tlačí do pózy namiesto toho, aby mu dal skutočný vnútorný konflikt.
Maximus v jednotke nepotreboval vysvetľovať, prečo ho máme sledovať. Stačilo pár scén a divák cítil jeho stratu, česť aj odhodlanie. Lucius v dvojke má podobnú funkciu, podobnú cestu a podobný hnev, ale oveľa menej charizmy ako filmový symbol. Nie preto, že by Mescal nevedel hrať, ale preto, že postava je napísaná ako ozvena niekoho väčšieho.
A práve tu Gladiátor II prehráva najviac: nový hrdina stojí v tieni mŕtveho hrdinu, ktorého film nedokáže prekonať ani nahradiť.
Denzel Washington kradne film, ale zároveň ukazuje jeho slabinu
Denzel Washington je pravdepodobne najživším prvkom celého filmu. Jeho postava prináša energiu, iróniu, ambície a nebezpečenstvo. Keď je na plátne, film má konečne pulz. Problém je, že tým nechtiac odhaľuje slabosť zvyšku príbehu.
Tam, kde by mal byť stredobodom Lucius, často viac zaujíma zákulisný hráč, manipulátor a politický predátor. Denzel Washington hrá s chuťou a výrazne, ale pôsobí, akoby prišiel z odvážnejšieho, sebavedomejšieho filmu. Jeho prítomnosť dvojku oživuje, no zároveň ukazuje, ako veľmi ostatným postavám chýba sila, presnosť a zapamätateľnosť.
Nie je náhoda, že práve Washington patril k najviac vyzdvihovaným prvkom filmu; za výkon vo vedľajšej úlohe získal aj nomináciu na Zlatý glóbus.
Veľkoleposť bez váhy
Gladiátor II vyzerá draho. Má arény, armády, kostýmy, digitálne zvieratá, krvavé súboje a obrovské kulisy. Lenže veľkosť obrazu ešte neznamená veľkosť zážitku. Prvý Gladiátor mal bojové scény, ktoré pôsobili fyzicky, špinavo a osobne. Každý úder mal váhu, pretože sme vedeli, čo je v hre.
Dvojka je hlučnejšia, väčšia a preplnenejšia, ale paradoxne menej intenzívna. Akčné scény často pôsobia ako atrakcie, ktoré majú šokovať alebo ohromiť, nie ako prirodzený vrchol drámy. Film akoby si myslel, že keď pridá viac krvi, viac šialenstva a viac vizuálnych nápadov, automaticky vytvorí silnejší zážitok. Lenže opak je pravdou.
Tam, kde jednotka budovala mýtus, dvojka buduje atrakciu.
Scenár ako najväčší nepriateľ filmu
Najväčším vinníkom nie je réžia ani herecké obsadenie, ale scenár. Gladiátor II je preplnený menami, politickými motívmi, rodinnými väzbami, návratmi k minulosti a veľkými vyhláseniami o Ríme. Lenže namiesto silnej tragédie vzniká dojem, že film chce povedať všetko naraz.
Postavy často hovoria v heslách. Dialógy sa snažia znieť osudovo, ale nie vždy majú čo niesť. Politická línia má ambíciu byť veľká, no pôsobí skratkovito. Rodinné odhalenia majú vyvolať emócie, no často prichádzajú príliš mechanicky.
Prvý Gladiátor bol v podstate jednoduchý príbeh o mužovi, ktorému zobrali všetko. Dvojka je zložitejšia, ale nie hlbšia. Má viac zápletiek, no menej čistoty.
Hanba jednotky? Ako pokračovanie áno
Nazvať Gladiátora II úplnou filmovou katastrofou by nebolo presné. Kriticky nebol prijatý ako jednoznačný odpad: Metacritic uvádza skóre 64 od kritikov, teda skôr priaznivé recenzie, zatiaľ čo používateľské hodnotenie je zmiešanejšie na úrovni 5,3. Ani komerčne nejde o jednoduchý prípad prázdnych kín, keďže film podľa Box Office Mojo zarobil celosvetovo vyše 462 miliónov dolárov.
Lenže ako pokračovanie Gladiátora z roku 2000 pôsobí dvojka ako zlyhanie. Nie preto, že by bola lacná, škaredá alebo nudná od prvej minúty. Ale preto, že nadväzuje na film, ktorý mal výnimočné postavy, zapamätateľnú hudbu, silný emocionálny oblúk a ikonické finále. Gladiátor II má rozpočet, hviezdy aj ambície, no nemá dôvod existovať okrem samotnej značky.
A to je na ňom najhoršie.
Prepadák nie v tržbách, ale v odkaze
Slovo „prepadák“ pri Gladiátorovi II treba chápať najmä tvorivo. Finančne film zarobil veľa, ale pri produkčnom rozpočte uvádzanom The Numbers na úrovni 250 miliónov dolárov bolo od takéhoto titulu prirodzene očakávané ešte viac. Skutočný problém však nie je účtovný, ale umelecký.
Gladiátor II je prepadák v tom, že nedokázal obhájiť vlastnú existenciu. Neprináša nový pohľad na Rím, neponúka hrdinu, ktorý by sa zapísal do dejín, a nedokáže vytvoriť moment, ktorý by sa vyrovnal sile pôvodného filmu. Namiesto pokračovania legendy vznikol film, ktorý legendu používa ako barlu.
Záverečné hodnotenie
Gladiátor II je veľký, hlučný a technicky pôsobivý film, ktorý však prehráva tam, kde mala jednotka najväčšiu silu: v srdci. Má niekoľko dobrých scén, Denzel Washington mu dodáva život a Ridley Scott stále vie vytvoriť pôsobivý obraz. No ako celok je to pokračovanie bez skutočnej potreby, bez emocionálnej nevyhnutnosti a bez ikonickej váhy.
Ako samostatný historický spektákel môže miestami zabaviť. Ako pokračovanie Gladiátora je to však sklamanie. A ako návrat k jednému z najlepších filmových hrdinov modernej éry pôsobí Gladiátor II skôr ako drahá fanfikcia než dôstojná kapitola legendy.
Hodnotenie: 4/10
Verdikt: Gladiátor II nie je hanbou preto, že by bol úplne nepozerateľný. Je hanbou preto, že si zobral meno veľkého filmu a nepochopil, čo z neho veľký film urobilo.
