Kto hodvábničku raz vezme do rúk, pochopí, prečo sa o nej v Európe kedysi hovorilo, že je to kríženec sliepky a králika. Nemá klasické perie, ale mäkké chumáče, ktoré pripomínajú skôr srsť. Pod nimi sa skrýva čierna koža, na nohách má päť prstov a keď ju pohladíte, väčšinou ani neuhne. Hodvábnička (anglicky silkie) nie je sliepka na veľkú znášku. Kto ju však má na dvore, ten si ju zvyčajne nechá roky.
Ako hodvábnička vyzerá
Na prvý pohľad je to guľa peria na krátkych nohách. Pri bližšom pohľade si všimnete znaky, ktoré sa pri iných plemenách takmer nevyskytujú:
- Perie bez háčikov. Bežné pero drží pokope vďaka drobným háčikom na jemných vetvičkách. Hodvábnička ich nemá, a preto sa jej perie rozpadá do mäkkých vláken. Vyzerá ako páperie po celom tele.
- Čierna koža a kosti. Za tmavé sfarbenie kože, spojiva a kostí môže genetická vlastnosť nazývaná fibromelanóza. Aj mäso je preto sivé až tmavé.
- Päť prstov. Väčšina sliepok má na nohe štyri prsty, hodvábnička päť. Nohy má navyše operené.
- Tyrkysovo modré ušnice a nízky, zvlnený orechovitý hrebienok, ktorý je u sliepok takmer schovaný v perí.
- Chochol na hlave. Niektoré línie majú aj „bradu“ a „fúzy“.
Farieb je viac. Najznámejšia je biela, bežne sa chová aj čierna, modrá, žltá (buff), sivá či jarabá. Kohút váži zhruba 1,5 až 1,8 kg, sliepka o niečo menej. Chovajú sa aj zakrpatené formy, ktoré sú ešte drobnejšie.
A ešte jedna vec: hodvábnička nevie lietať. Perie bez háčikov ju vo vzduchu neudrží, takže ju zastaví aj nízky plot. Zároveň však ani neujde pred kunou či líškou.
Odkiaľ pochádza
Za domovinu hodvábničky sa považuje východná Ázia, najčastejšie sa uvádza Čína. Na Západe sa o nej ako prvý zmieňuje Marco Polo, ktorý v 13. storočí písal o sliepkach s „chlpmi ako mačka“ a čiernou kožou. Neskôr ju opisovali aj európski prírodovedci zo 16. storočia a jej zvláštny vzhľad dal vzniknúť spomínanej legende o krížení s králikom. Niektorí obchodníci ju vraj naivným kupcom takto aj predávali.
V Číne má hodvábnička dodnes zvláštne postavenie. Polievka z jej tmavého mäsa patrí k tradičným jedlám, ktorým sa pripisujú posilňujúce účinky, najmä po pôrode či chorobe. Vedecky dokázané tieto účinky nie sú, no plemeno si vďaka nim udržalo pevné miesto aj v úžitkových chovoch.
Povaha: prečo ju majú radi rodiny s deťmi
Hodvábničky sú pokojné, nie sú agresívne a väčšinou sa nechajú zdvihnúť bez veľkého krákania. Keď sa im od mala venujete, chodia za vami po záhrade a dajú sa hladkať. Preto ich často kupujú rodiny s deťmi alebo ľudia, ktorí chcú pár sliepok skôr pre radosť ako pre vajcia.
Tá istá mierna povaha je ale aj ich slabinou. Vo väčšom kŕdli s robustnými plemenami často skončia na konci poradia. Väčšie sliepky ich odháňajú od krmiva a klujú im do chochola. Najlepšie sa cítia medzi sebou alebo s inými malými, pokojnými plemenami. Kohúty hodvábničiek bývajú k ľuďom zvyčajne mierne, no ako každý kohút dokážu byť v období párenia nepríjemné.
Čo hodvábnička potrebuje
Kurník a výbeh
Hodvábničkám neprekáža zima tak ako vlhko. Suché nadýchané perie ich zahreje pomerne dobre. Keď však premokne, stráca izolačnú schopnosť a sliepka rýchlo prechladne. Pri chove preto rozhoduje hlavne:
- suchý kurník bez prievanu, no s vetraním, aby sa v ňom nezrážala vlhkosť,
- zastrešená časť výbehu, kde môžu byť aj počas dažďa,
- suchá podstielka. Blato a mokrá tráva im rýchlo zlepia perie na nohách aj na bruchu,
- nízke bidlo. Keďže nelietajú, na vysoké bidlo sa nedostanú. Často spia rovno na podstielke, preto im dajte bidlo zhruba 30 cm nad zemou,
- pevné oplotenie a zatváranie na noc. Predátorom neujdú.
V lete potrebujú tieň. Husté perie a tmavá koža im v horúčavách nepomáhajú.
Kŕmenie
Nijaké špeciálne krmivo nepotrebujú. Stačí im kvalitná kŕmna zmes pre nosnice, dostatok čistej vody a v samostatnej miske drvené vaječné škrupiny alebo mušľová drvina ako zdroj vápnika. Zelenina, tráva a trocha zrna im spestria jedálniček. Pozor len na prekrmovanie pamlskami. Malé plemeno ľahko priberá a tučná sliepka znáša horšie.
V zime nezabudnite na nezamrznutú vodu. Pri bradatých líniách sa oplatí napájačka, do ktorej si nenamočia bradu. Mokrá brada na mraze zamŕza.
Starostlivosť o perie a nohy
Perie hodvábničiek si vyžaduje o niečo viac pozornosti:
- Parazity. Pod hustým perím sa ľahko schovajú vši a roztoče. Raz za pár týždňov sliepku prezrite, najmä okolo kloaky a pod krídlami. Keď niečo nájdete, použite prípravok proti parazitom hydiny podľa odporúčania veterinára a vyčistite aj kurník.
- Nohy. Operené nohy sú náchylnejšie na svrabovca nožného. Keď sa šupinky na nohách začnú dvíhať a vytvárajú sa chrasty, treba konať.
- Chochol. Pri veľkom chochole vidí sliepka horšie a môže sa ľakať. Perie okolo očí môžete opatrne zastrihnúť. Mokrý a zablatený chochol je tiež zdrojom zápalov očí.
- Kúpanie robte len výnimočne, napríklad pred výstavou, a sliepku potom dôkladne vysušte fénom na nízkom stupni. Mokrá hodvábnička sa bez pomoci suší veľmi dlho.
Zdravie
Jedna vec, o ktorej sa v článkoch o hodvábničkách často mlčí: hodvábničky sú výrazne vnímavé na Marekovu chorobu. Ide o vírusové ochorenie hydiny, ktoré spôsobuje ochrnutie a nádory. Ak kupujete kuriatka, pýtajte sa, či boli očkované v prvý deň života. Pri dospelých sliepkach sa očkovanie už nerobí.
Niektoré hodvábničky majú v lebke pod chocholom vyklenutie s tenšou kosťou. Úder do hlavy je pre ne preto nebezpečnejší ako pre iné sliepky. To je ďalší dôvod, prečo ich nechovať s agresívnymi plemenami.
Inak trpia rovnakými chorobami ako ostatná hydina, napríklad kokcidiózou či infekciami dýchacích ciest. Čistota, suchá podstielka a nie príliš veľa sliepok na malom priestore robia pre ich zdravie najviac. Pri zmene správania, hnačke alebo sťaženom dýchaní sa poraďte s veterinárom.
Znáška a vajcia
Vajec od hodvábničky veľa nebude. Znesie zhruba 100 až 120 malých vajec ročne, často aj menej. Vajcia sú drobné, s krémovou až svetlohnedou škrupinou a vážia približne 35 až 45 g. Chuťou sa od ostatných nelíšia, sú len menšie, takže do receptu ich treba dať viac.
Nižšia znáška nie je len vecou plemena. Hodvábnička veľmi často kvoká, a keď sedí na vajciach, neznáša. U niektorých sliepok tak trvá viac času kvokanie ako znáška. Kto chce vajcia do kuchyne, urobí lepšie, keď si k hodvábničkám pridá niekoľko nosníc.
Hodvábnička ako kvočka
Tu je hodvábnička naozaj silná. Patrí medzi najspoľahlivejšie kvočky vôbec. Sadne si na vajcia rada, vydrží na nich celé tri týždne a o kuriatka sa potom starostlivo stará. Mnohí chovatelia ju chovajú práve kvôli tomu. Podložia jej vajcia iných plemien a inkubátor nepotrebujú.
Zvládne aj cudzie vajcia. Okrem slepačích vyliahne napríklad aj kačacie (tam sedí asi 28 dní) či bažantie. Pri menších druhoch, ako sú prepelice, však kuriatka po vyliahnutí ľahko zašliapne, takže tam je lepšie byť opatrný. Keďže je sliepka malá, zmestí sa pod ňu menej vajec ako pod veľkú kvočku, zvyčajne 5 až 8 slepačích.
Kvokanie má aj odvrátenú stranu. Niektoré hodvábničky si sadnú aj na prázdne hniezdo a odmietajú ho opustiť. Počas sedenia jedia a pijú veľmi málo a strácajú kondíciu. Kvočku preto aspoň raz denne zložte z hniezda, aby sa napila, najedla a vykálala. Keď kuriatka nechcete a kvokanie sa ťahá, pomôže ju na pár dní oddeliť od hniezda do chladnejšieho priestoru s pletivovou podlahou.
Kuriatka hodvábničiek
Kuriatka hodvábničiek sú po vyliahnutí ešte chlpatejšie ako dospelé sliepky a vyzerajú ako malé plyšové hračky. Ich starostlivosť sa od iných kuriatok veľmi nelíši, pár vecí je však dobré vedieť.
Keď ich vodí kvočka, väčšinu práce urobí za vás. Vy im zabezpečte štartérovú kŕmnu zmes pre kuriatka, plytkú napájačku, do ktorej nespadnú, a suchý priestor bez prievanu. Pri umelom odchove potrebujú prvé týždne zdroj tepla. Pod lampou by malo byť spočiatku okolo 32 až 35 °C a teplotu potom postupne každý týždeň znižujte. Najlepšie je, keď si kuriatka môžu samy vybrať, či budú bližšie k teplu, alebo ďalej od neho.
Kuriatka hodvábničiek nemajú vodoodpudivé perie ani v dospelosti, takže do dažďa ich nepúšťajte ani vtedy, keď už operia. Vlhkosť a chlad sú pre ne v prvých týždňoch najväčším rizikom.
Jedna vec zaskočí takmer každého začínajúceho chovateľa: pohlavie hodvábničiek sa dá určiť len veľmi ťažko. Kohútiky a sliepočky vyzerajú dlho rovnako a istotu často získate až vo veku 4 až 6 mesiacov, keď kohút začne kikiríkať alebo sliepka zniesie prvé vajce. Počítajte s tým, keď kupujete „sliepočky“ vo veku pár týždňov.
Ako kúpiť zdravú hodvábničku
Keďže je hodvábnička populárna, predáva sa na mnohých miestach, od overených chovateľov až po náhodné inzeráty. Pri kúpe sa oplatí:
- pýtať sa na očkovanie proti Marekovej chorobe v prvý deň života,
- skontrolovať oči, ktoré majú byť čisté a nezalepené, bez výtoku,
- pozrieť sa na nohy, ktoré majú mať hladké šupinky bez chrást, a spočítať prsty: na každej nohe by ich malo byť päť,
- prezrieť perie okolo kloaky a pod krídlami, či v ňom nie sú vši alebo roztoče,
- sledovať dýchanie: sliepka nemá chrčať, kýchať ani dýchať s otvoreným zobákom,
- pri mladých zvieratách počítať s tým, že pohlavie nemusí byť isté.
Nové sliepky dajte na dva až tri týždne do karantény, oddelene od zvyšku kŕdľa. Ak niečo prinesú, zistíte to skôr, ako sa choroba rozšíri.
Hodvábničky v meste a v malej záhrade
Pre menšie pozemky patria hodvábničky k najvhodnejším plemenám. Sú malé, nepotrebujú veľký výbeh, nelietajú cez plot a sliepky sú pomerne tiché. Pre susedov je horší kohút: aj malý kohút hodvábničky kikiríka a v zástavbe to môže byť problém. Ak vajcia nechcete liahnuť, kohúta nepotrebujete, sliepky znášajú aj bez neho.
V záhrade vám hodvábničky pomôžu so slimákmi a hmyzom a ich trus je po skompostovaní dobrým hnojivom. Na čerstvo vysiatych záhonoch ich však nechcite. Hrabú menej ako veľké sliepky, no priesady aj tak dokážu poškodiť.
Pred založením chovu si overte aj pravidlá vašej obce. Niektoré obce majú vo všeobecne záväzných nariadeniach pravidlá o chove hospodárskych zvierat v zastavanom území. Overte si aj, či sa na váš chov vzťahuje povinnosť registrácie v Centrálnom registri hospodárskych zvierat. Poradí vám regionálna veterinárna a potravinová správa alebo Plemenárske služby SR.
Pre koho je hodvábnička vhodná
Hodvábnička sa hodí vám, ak:
- chcete pár pokojných sliepok, ktoré sa dajú brať do rúk,
- máte deti a hľadáte „zvieratko“, nie produkciu,
- potrebujete spoľahlivú kvočku na liahnutie,
- máte menší dvor a nízky plot vám stačí.
Skôr sa nehodí, ak:
- vám ide hlavne o vajcia do kuchyne,
- nemáte možnosť dať sliepkam suchý, zastrešený priestor,
- plánujete ich pustiť medzi veľké a dominantné plemená.
Časté otázky
Koľko vajec znesie hodvábnička?
Zhruba 100 až 120 malých vajec ročne, niekedy aj menej. Znášku často prerušuje kvokanie, počas ktorého sliepka neznáša.
Aké vajcia znáša hodvábnička?
Vajcia sú malé, krémovej až svetlohnedej farby, s hmotnosťou približne 35 až 45 g.
Vie hodvábnička lietať?
Nie. Jej perie nemá háčiky, ktoré držia pero pokope, preto ju vo vzduchu neudrží. Stačí jej nízky plot, no pred predátormi potrebuje dobré zabezpečenie.
Znesie hodvábnička zimu vonku?
Áno, ak je suchá. Nadýchané perie ju zahreje, no keď premokne, stráca izoláciu. Rozhodujúci je suchý kurník bez prievanu a zastrešený výbeh.
Prečo má hodvábnička čiernu kožu?
Za tmavé sfarbenie kože, kostí a spojiva môže genetická vlastnosť nazývaná fibromelanóza, pri ktorej sa v tkanivách ukladá veľa tmavého pigmentu.
Je hodvábnička dobrá kvočka?
Patrí medzi najlepšie. Rada sedí na vajciach, vydrží na nich celé liahnutie a vyliahne aj vajcia iných plemien či kačíc. Treba ju však zložiť z hniezda aspoň raz denne, aby sa najedla a napila.
Na aké choroby je hodvábnička náchylná?
Najmä na Marekovu chorobu, preto kupujte kuriatka očkované v prvý deň života. Pod hustým perím sa ľahko držia vši a roztoče a na operených nohách svrabovec nožný.
Stručne na koniec
Hodvábnička nie je sliepka, ktorá vám zaplní chladničku vajcami. Je to pokojné, krotké a trochu komické zviera s perím ako páperie, ktoré potrebuje hlavne sucho, nízke bidlo a pokojnú spoločnosť. Odmenou vám bude sliepka, ktorá si nechá sadnúť do lona, a kvočka, na ktorú sa pri liahnutí môžete spoľahnúť.
